Lymská borelióza je infekčné ochorenie, ktorého pôvodcom sú baktérie označované ako borélie. Ich životný cyklus zahŕňa viacero štádií. Tie prežívajú v rôznych hostiteľoch (hlodavce, lesná zver, domáce zvieratá), medzi ktorými ich prenášajú kliešte. Človek, ktorý sa nakazí prisatím boréliami infikovaného kliešťa, sa tak môže stať jedným z hostiteľov. Slovensko patrí spolu s ďalšími európskymi krajinami mierneho podnebného pásma k regiónom, v ktorých sa vyskytujú infikované kliešte a každoročne u nás evidujeme niekoľko stoviek prípadov boreliózy.
Lymská borelióza je multisystémové ochorenie, teda ovplyvňuje viacero orgánov, klinicky sa u jedného pacienta však najčastejšie prejaví iba postihnutie jedného z nich. V mieste prisatia kliešťa sa často objaví mierne začervenanie kože, ktoré ešte nemusí byť prejavom boreliózy. Ak sa však začervenanie ďalej rozširuje do okolia (spravidla dosiahne priemer minimálne 5 cm) a zo stredu bledne, takže vyzerá ako zväčšujúci sa prstenec, hovoríme o tzv. erythema chronicum migrans – prvom štádiu ochorenia. U menších detí, najmä ak došlo k prisatiu kliešťa v oblasti tváre a krku, môže vzniknúť začervenanie a zdurenie ušného lalôčika – tzv. benígny lymfocytóm. Postihnutie kože na začiatku infekcie je síce typické, ale nemusí sa prejaviť u každého pacienta, u ktorého sa neskôr vyvinú ďalšie štádiá ochorenia, ako napr. postihnutie kĺbov, centrálneho nervového systému (zápal mozgových blán, ochrnutie tvárového nervu) alebo veľmi zriedkavo aj srdca (myokarditída). V nasledovnom sa zameriame výlučne na postihnutie kĺbov, teda lymskú artritídu.
Tak ako všetky iné zápaly kĺbov, aj lymská artritída sa prejavuje opuchom, bolestivosťou, obmedzením rozsahu pohyblivosti kĺbu a zateplením kože nad kĺbom. (viď Artritída = zápal kĺbu) Pre lymskú artritídu je typické:
1) Môže sa prejaviť v ktorejkoľvek časti roka, ale najčastejšie v zimných mesiacoch alebo skoro na jar. Dôvodom je, že artritída patrí medzi neskoré štádiá ochorenia a od nákazy boréliami (často neskoro v lete alebo na jeseň) do jej klinickej manifestácie často prejde niekoľko mesiacov.
2) I keď sa môže vyskytnúť v každom vekovom období, najčastejšie ide o deti školského veku (cca. od 8 do 14 rokov). Pravdepodobnou príčinou takejto vekovej distribúcie je, že kliešťa u menších detí často spozorujú rodičia, poučené staršie deti na kliešťa upozornia samé. I keď sa objavujú údaje, že boréliami je možné sa nakaziť aj krátko po prisatí kliešťa, vo všeobecnosti sa predpokladá, že rýchle odstránenie kliešťa dokáže nákaze efektívne predísť.
3) Deti s boréliovou artritídou nemávajú zvýšenú telesnú teplotu.
4) Artritída pri borelióze môže postihnúť viac kĺbov, ale väčšinou postihuje iba jeden – najčastejšie koleno, ktoré býva výrazne opuchnuté, ale niekedy až prekvapivo málo bolestivé. Typické je, že intenzita ťažkostí, vrátane veľkosti opuchu, môže kolísať, a tak do stanovenia diagnózy môže dôjsť aj k niekoľkým spontánnym zlepšeniam a zhoršeniam nálezu.
Aby mohla byť začatá účinná liečba, je potrebné boréliovú príčinu artritídy dokázať mikrobiologickým vyšetrením. Borélie nie je možné v rutinných podmienkach kultivovať v laboratóriu. Ich genetický materiál (DNA) sa ale dá dokázať molekulovo-genetickými metódami (PCR), je na to však potrebné vyšetrenie kĺbového výpotku. Pri typickom klinickom obraze je aj nepriamy dôkaz pomocou vyšetrenia protilátok z krvi pacienta postačujúci, má však niektoré osobitosti. Keďže v čase vývoja artritídy bol imunitný systém pacienta už dlho exponovaný boréliám, za diagnostický sa považuje aj nález „neskorých“ protilátok v triede IgG a nie len „skorých“ protilátok v triede IgM ako pri iných infekciách. Častá falošná pozitivita protilátok proti boréliám vyžaduje, aby bol každý hraničný alebo pozitívny výsledok potvrdený testom s vyššou špecificitou (Western-blot). Vyšetrenie odstráneného kliešťa na prítomnosť borélií nemá diagnostický význam, keďže je známe, že len malé percento pacientov, ktorí mali prisatého nakazeného kliešťa, sa aj nakazí. Preto sa neodporúča liečiť pacienta na základe dokázanej infekcie u kliešťa.
Cieľom liečby boréliovej artritídy je eliminovať pôvodcu infekcie a odstrániť zápal v kĺbe. Borélie nebývajú rezistentné na antibiotiká, ale za štandard antibiotickej liečby boréliovej artritídy sa považuje 28-dňová kúra tetracyklínovým antibiotikom doxycyklínom (u detí starších ako 8 rokov), alebo cefalosporínovým antibiotikom cefuroxímom (u mladších detí). Toto vekovo závislé odporúčanie vyplýva z potenciálnych nežiaducich účinkov tetracyklínov u mladších detí. Zápal sa môže liečiť nesteroidovými antiflogistikami (ibuprofén, naproxén). Nezriedka ani po kompletnej antibiotickej kúre nedôjde k úplnému ústupu zápalu kĺbu. Nie je to prejav rezistencie borélií na antibiotikum, ale chronického štádia zápalu, na ktorom sa podieľajú imunitné reakcie namierené proti štruktúram vlastného tela. V takom prípade je možné zvážiť druhú antibiotickú kúru, ale väčšinou je už potrebná účinnejšia protizápalová liečba, napr. jednorazové podanie kortikoidov priamo do kĺbu alebo dlhodobejšia celková imunosupresívna liečba.
Prognóza boréliovej artritídy je výborná, keďže ani pri dlhšom trvaní nemá tendenciu postihnutý kĺb poškodzovať. Kontrolovať protilátky v krvi pacienta nemá žiaden význam, keďže ich vysoké koncentrácie pretrvávajú mesiace až roky po prvej infekcii boréliami.