Ako artritída sa označuje zápal kĺbu. Artritída síce ovplyvňuje celý kĺb so všetkými jeho anatomickými súčasťami, ale štruktúra, ktorá je pri artritíde prvotne postihnutá je tzv. synoviálna membrána a podkladom artritídy je teda zápal synoviálnej membrány tzv. synovitída.
Synoviálna membrána je pomerne nenápadná anatomická štruktúra, ktorá pozostáva z tenkej vrstvy buniek nachádzajúcich sa na vnútornej strane kĺbového púzdra. Predstavuje bariéru medzi kĺbovým priestorom a ostatným organizmom a jej najdôležitejšou úlohou je produkovať synoviálnu tekutinu. Synoviálna tekutina sa tvorí v každom pohyblivom kĺbe v takom primeranom množstve, aby pokrývala celý hladký povrch chrupaviek a takého zloženia, aby pri pohybe kĺbu zabezpečovala čo najmenší odpor medzi chrupavkami. Synoviálna membrána je teda zdrojom kĺbového „maziva“ – synoviálnej tekutiny.
Synovitída takmer vždy vedie k poruche tvorby synoviálnej tekutiny a to jej množstva aj zloženia. Pri artritíde dochádza k jej patologickému zmnoženiu a synoviálna tekutina stráca svoje optimálne lubrikačné vlastnosti. Klinicky sa to prejaví opuchom kĺbu a vo väčšine kĺbov dokáže školený lekár pohmatom zistiť aj tzv. kĺbový výpotok. Kĺbový výpotok obmedzuje pohyblivosť kĺbu, a preto dochádza k zníženiu jeho rozsahu pohyblivosti: napr. dieťa už nevie vystrieť úplne koleno či lakeť, nedokáže ohnúť ruku v zápästí v takom rozsahu ako predtým alebo ako druhé zdravé zápästie. Zvýšený tlak v kĺbe rozťahuje kĺbové púzdro, čo môže spôsobovať bolesť, a to najmä v krajných polohách rozsahu pohyblivosti (napr. dieťa udáva bolesť pri pokuse o úplné zohnutie kolena). Ak sa zápal vyvíja pomaly, môže sa kĺbové púzdro na zvýšený objem synoviálnej tekutiny postupne adaptovať a artritída môže byť aj napriek veľkému množstvu synoviálneho výpotku prekvapivo málo bolestivá. Navyše deti, najmä batoľatá a deti predškolského veku, nevedia kĺbovú bolesť dobre opísať, resp. majú tendenciu ju ignorovať a napriek artritíde podvedome hľadať spôsoby ako sa s bolesťou vysporiadať a tak pokračovať v bežných aktivitách. Je takmer pravidlom, že mladšie deti, ktoré majú evidentné známky artritídy ani na priamy dotaz bolesť kĺbu nepriznajú. Je preto dôležité vnímať nepriame prejavy bolesti kĺbov u detí ako sú krívanie alebo šetrenie nejakého kĺbu. Rozpoznanie artritídy komplikuje aj skutočnosť, že intenzita ťažkostí v priebehu dňa typicky kolíše: po dlhšom období kľudu (spravidla po spánku), kedy dieťa podvedome udržiava kĺb v najmenej bolestivej polohe a pravdepodobne stúpa množstvo synoviálnej tekutiny v kĺbe, je pohyblivosť kĺbov horšia a kĺby sú bolestivejšie. Typicky sa to prejaví tzv. rannou stuhnutosťou kĺbov resp. ich stuhnutosťou po inaktivite (dlhšie sedenie v škole, v aute), ktorá môže pretrvávať aj niekoľko hodín a je pre zápalové postihnutie kĺbov typická. Je to teda práve dieťa, u ktorého ranná stuhnutosť v priebehu doobedia ustúpi a poobede je schopné bez výraznejších ťažkostí športovať, ktoré si aj napriek tejto zdanlivej a každodennej úprave jeho ťažkostí, zaslúži zvýšenú pozornosť. Zvýšené prekrvenie zapáleného kĺbu spôsobuje, že kĺb je na pohmat teplejší ako jeho okolie alebo rovnaký kĺb na protiľahlej strane tela. Vo všeobecnosti je známe, že zapálená koža je červená. Pri artritíde je však potrebné si uvedomiť, že synoviálna výstelka sa nachádza vo vnútri kĺbu, a teda jej zápal spravidla neovplyvňuje vzhľad kože nad postihnutými kĺbmi. Zapálené kĺby preto nebývajú na pohľad červené, naopak chýbanie začervenia až bledosť opuchnutého kĺbu je pre chronickú artritídu typická. Výnimku predstavuje artritída spôsobená pokročilou bakteriálnou infekciou, ktorá postihuje aj okolité tkanivá kĺbu a teda aj ich začervenanie.
Súhrnne teda možno povedať, že každý opuchnutý kĺb u dieťaťa, najmä ak pozorujeme aj rannú stuhnutosť, je s vysokou pravdepodobnosťou postihnutý artritídou a to aj vtedy, ak pre rodiča či neškoleného lekára nie sú zjavné ostatné príznaky artritídy. Ak sa opuch kĺbu dá dať do súvislosti s nejakým úrazom (väčšinou staršie deti s výraze bolestivým kĺbom), dieťa by malo byť vyšetrené ortopédom. Ak k úrazu nedošlo, tak by najmä mladšie deti s opuchnutým kĺbom mali byť vyšetrené detským reumatológom, ktorý zistí pôvod zápalu a stanoví adekvátny liečebný postup.