Uveitída pri juvenilnej idiopatickej artritíde

Uveitída pri juvenilnej idiopatickej artritíde

Predná uveitída pri JIA
akútnachronická
bolestivé, červené okosvetloplachosťbez príznakov, pomalý nástupprejavy až po vzniku komplikácií
najčastejšie chlapci s entezopatickou JIA genetická predispozícia HLA B27 pozitivitadievčatá mladšie ako 7 rokovs oligoartikulárnou a RF negatívnou JIApozitivita ANA protilátok
včasná diagnostika, správne nastavená liečba a pravidelné očné kontroly sú najlepším spôsobom, ako chrániť zrak dieťaťa s juvenilnou idiopatickou artritídou
liečba: dlhodobá lokálna alebo systémová terapia podľa individuálneho očného nálezu

Čo je uveitída?

Uveitída je zápal vnútorných štruktúr oka, ktoré sa spoločne označujú ako uveálny trakt. Patrí sem dúhovka (iris), riasnaté teleso (corpus ciliare) a cievnatka (choroidea). Podľa toho, ktorá časť oka je postihnutá, rozlišujeme prednú, intermediárnu a zadnú uveitídu. Ak zápal postihuje všetky časti oka, hovoríme o panuveitíde. Uveitída môže mať rôzne príčiny. Môže vzniknúť v súvislosti s infekciou, pri autoimunitných a zápalových ochoreniach, pri neoplázii alebo je bez zistenej príčiny.

Podľa priebehu rozlišujeme:

  • akútnu uveitídu – vzniká náhle a trvá menej ako 3 mesiace
  • rekurentnú uveitídu – opakovane sa vracia, pričom medzi jednotlivými epizódami zápalu sú obdobia bez aktívneho ochorenia trvajúce aspoň 3 mesiace
  • chronickú uveitídu – zápal pretrváva a môže pokračovať aj napriek liečbe, pri vysadení liečby sa často opätovne aktivuje v priebehu menej ako 3 mesiacov

Obr. Anatomické rozdelenie uveitídy. Anterior uveitis = predná uveitída. Adopted from Petty RE et al. Textbook of Pediatric Rheumatology. 9. vydanie. Elsevier, 2026, s. 299.

V tomto texte sa zameriame na prednú uveitídu, ktorá sa vyskytuje u časti detí s juvenilnou idiopatickou artritídou (JIA).

Uveitída pri juvenilnej idiopatickej artritíde

Juvenilná idiopatická artritída (JIA) je chronické zápalové ochorenie kĺbov, ktoré sa podľa súšasných ILAR diagnostických kritérií začína pred 16. rokom života a trvá viac ako 6 týždňov. Okrem kĺbov môže zápal postihovať aj oči.

Chronická predná uveitída patrí medzi najvýznamnejšie mimokĺbové prejavy JIA. Postihuje prednú časť oka, predovšetkým dúhovku a riasnaté teleso, preto sa označuje aj ako iridocyklitída. Postihuje 10-15 % detí s JIA, najčastešie sú postihnuté deti v severských krajinách 19 %. Pri iniciálnej manifestácii kĺbeho postihnutia má približne 8-10 % detí aj uveitídu. Presný mechanizmus vzniku uveitídy pri JIA nie je úplne objasnený. Jej rozvoj súvisí s poruchou regulácie imunitného systému.

Ktoré deti majú vyššie riziko vzniku uveitídy?

Medzi hlavné rizikové faktory patria:

  • nízky vek dieťaťa pri vzniku artritídy, najmä pred 7. rokom života,
  • pozitivita antinukleárnych protilátok (ANA),
  • kratšie trvanie ochorenia, najmä počas prvých rokov od vzniku artritídy,
  • niektoré podtypy JIA, predovšetkým oligoartritída a polyartritída s negatívnym reumatoidným faktorom

Uveitída sa najčastejšie rozvíja v prvých rokoch ochorenia, môže sa však objaviť aj neskôr. Vo zriedkavých prípadoch môže predchádzať prejavom artritídy. Chronická predná uveitída často postihuje obe oči, niekedy však môže byť spočiatku prítomná iba na jednom oku. Závažnosť očného zápalu pritom nemusí zodpovedať aktivite artritídy, aj dieťa s pokojnými kĺbmi môže mať aktívny zápal oka.

Ako sa uveitída prejavuje?

Chronická predná uveitída

Pre túto formu je typický pomalý, nenápadný priebeh bez bolesti a začervenania oka. Dieťa sa môže cítiť úplne zdravo, normálne vidieť a nemusí mať žiadne ťažkosti. Práve preto je pravidelné očné vyšetrenie také dôležité. Zápal môže pretrvávať dlhý čas bez povšimnutia a prvé príznaky sa môžu objaviť až vtedy, keď už vznikli komplikácie.

Pri pokročilejšom zápale sa môžu vyskytnúť:

  • citlivosť na svetlo (svetloplachosť),
  • bolesť oka,
  • začervenanie oka,
  • rozmazané alebo zhoršené videnie.

Pri dlhodobo aktívnom alebo nedostatočne liečenom zápale môže dôjsť k trvalému poškodeniu zraku, v najťažších prípadoch až k slepote. Vďaka pravidelným kontrolám a včasnej liečbe možno toto riziko výrazne znížiť.

Akútna predná uveitída

Akútna predná uveitída má zvyčajne náhly a výraznejší priebeh. Typicky sa prejavuje:

  • bolestivým, červeným okom,
  • výraznou citlivosťou na svetlo,
  • slzením,
  • niekedy rozmazaným videním.

Táto forma sa častejšie vyskytuje u chlapcov, zvyčajne je postihnuté len 1 oko. Vyskytuje sa pri ochoreniach spojených s prítomnosťou antigénu HLA-B27, napríklad pri artritíde súvisiacej s entezitídou. Zvyčajne sa diagnostikuje skôr, pretože dieťa má viditeľné ťažkosti. Aj akútna uveitída si vyžaduje rýchle očné vyšetrenie a liečbu. Klinicky môže pripomínať infekciu, cudzie teleso v oku alebo alergiu.

Ako sa uveitída diagnostikuje?

Základom diagnostiky je vyšetrenie detským oftalmológom. Uveitídu nemožno spoľahlivo vylúčiť iba na základe toho, že dieťa nemá žiadne očné ťažkosti.

Pri vyšetrení sa zrenice zvyčajne rozšíria očnými kvapkami. Oftalmológ následne vyšetrí prednú časť oka pomocou štrbinovej lampy – špeciálneho mikroskopu, ktorý umožňuje podrobne posúdiť jednotlivé štruktúry oka. Sleduje najmä prítomnosť zápalových buniek a zakalenie vnútroočnej tekutiny, ktoré poukazujú na aktivitu zápalu. Jeho intenzitu hodnotí pomocou štandardizovanej stupnice SUN (Standardization of Uveitis Nomenclature). V prípade potreby sa dopĺňajú ďalšie vyšetrenia, napríklad vyšetrenie očného pozadia alebo optická koherentná tomografia (OCT), ktorá umožňuje zobraziť jednotlivé vrstvy sietnice.

Prečo sú potrebné pravidelné očné kontroly?

Všetky deti s JIA potrebujú pravidelné očné kontroly, aj keď nemajú žiadne ťažkosti. Frekvencia vyšetrení závisí od veku dieťaťa, podtypu JIA, prítomnosti ANA a dĺžky trvania ochorenia. U detí s vyšším rizikom vzniku uveitídy sa kontroly často vykonávajú každé 3 mesiace. Ak už bola uveitída diagnostikovaná, frekvencia kontrol sa riadi aktivitou zápalu a liečbou. Pri aktívnom ochorení alebo zmene liečby môžu byť potrebné aj podstatne častejšie vyšetrenia.

Aké komplikácie môže uveitída spôsobiť?

Pri dlhodobo aktívnom alebo nedostatočne liečenom zápale môžu vzniknúť komplikácie, ktoré ohrozujú zrak:

  • Zadné synechie – zrasty medzi dúhovkou a prednou plochou šošovky, ktoré môžu narušiť pohyb zrenice.
  • Zonulárna keratopatia – ukladanie vápenatých solí v rohovke, ktoré môže zhoršiť videnie.
  • Katarakta (sivý zákal) – zakalenie očnej šošovky, ktoré vedie k zhoršeniu zraku.
  • Glaukóm – poškodenie zrakového nervu, ktoré môže súvisieť so zvýšeným vnútroočným tlakom alebo so samotným zápalom.
  • Cystoidný makulárny edém – opuch centrálnej časti sietnice, ktorý môže výrazne zhoršiť ostrosť videnia.

Niektoré komplikácie môžu vzniknúť aj v súvislosti s dlhodobou liečbou kortikosteroidmi, preto je dôležité pravidelne sledovať nielen aktivitu zápalu, ale aj možné nežiaduce účinky liečby.

Ako sa uveitída lieči?

Cieľom liečby je čo najrýchlejšie potlačiť zápal, predchádzať poškodeniu oka a zachovať dobrý zrak. Liečbu plánuje oftalmológ v spolupráci s detským reumatológom. Jej výber závisí od závažnosti zápalu, prítomnosti komplikácií a odpovede na predchádzajúcu liečbu.

1. Očné kvapky

Prvou voľbou pri aktívnej prednej uveitíde sú zvyčajne kortikosteroidné očné kvapky, ktoré tlmia zápal. Často sa pridávajú aj kvapky rozširujúce zrenicu (mydriatiká). Pomáhajú predchádzať vzniku zrastov medzi dúhovkou a šošovkou. Dávkovanie kortikosteroidných kvapiek sa upravuje podľa nálezu. Ich dlhodobé používanie môže mať nežiaduce účinky, napríklad zvýšenie vnútroočného tlaku alebo vznik sivého zákalu. Preto sa liečba musí viesť pod pravidelnou kontrolou oftalmológa.

2. Systémová imunosupresívna liečba

Ak stupňa zápalu alebo jeho priebehu (reakcia na liečbu očnými kvapkami) môže byť potrebná liečba pôsobiaca na celý imunitný systém. Najčastejšie sa používa metotrexát, ktorý tlmí neprimeranú imunitnú reakciu a pomáha udržať zápal pod kontrolou. Zároveň môže priaznivo pôsobiť aj na kĺbové prejavy JIA.

3. Biologická liečba

Ak metotrexát nemá dostatočný účinok alebo ho dieťa netoleruje, môže byť potrebná biologická liečba. Pri uveitíde spojenej s JIA sa najčastejšie používajú biologické lieky blokujúce tumor nekrotizujúci faktor alfa (TNF-α), najmä adalimumab. Výber lieku závisí od charakteru ochorenia a predchádzajúcej odpovede na liečbu. V prípade nedostatočného účinku možno zvážiť ďalšie liečebné možnosti podľa odporúčaní odborníkov.

Ako dlho musí liečba trvať?

Systémová imunosupresívna liečba sa spravidla nezačína vysadzovať skôr ako je zápal neaktívny najmenej 2 roky a dieťa nepotrebuje kortikosteroidné očné kvapky. O vysadení liečby rozhoduje ošetrujúci tím s prihliadnutím na stav očí aj kĺbov. Aj po ukončení liečby sú potrebné pravidelné očné kontroly, pretože uveitída sa môže vrátiť bez varovných príznakov.

Čo by mali rodičia vedieť?

  • uveitída môže prebiehať úplne bez príznakov
  • pokojné kĺby neznamenajú, že zápal oka je pod kontrolou
  • pravidelné očné kontroly sú dôležité aj vtedy, keď dieťa dobre vidí a nič ho nebolí
  • náhle začervenanie oka, bolesť, svetloplachosť alebo zhoršenie videnia si vyžadujú bezodkladné očné vyšetrenie
  • liečbu očnými kvapkami ani systémovú liečbu nevysádzajte bez dohody s ošetrujúcim lekárom.

Skríningové očné vyšetrenia pri juvenilnej idiopatickej artritíde podľa Foeldvariho a kol. (2025)

Čas od stanovenia diagnózy JIAVek pri vzniku JIA < 7 rokovVek pri vzniku JIA ≥ 7 rokov
Do 4 týždňov od stanovenia diagnózyOčné vyšetrenieOčné vyšetrenie
1. rokKaždé 2 mesiaceKaždé 3–4 mesiace
2.–4. rokKaždé 3–4 mesiaceKaždých 6 mesiacov
5.–7. rokKaždých 6 mesiacovKaždých 12 mesiacov
Po 7. roku od diagnózy až do dospelostiKaždých 12 mesiacovKaždých 12 mesiacov

Poznámka: Odporúčanie pre úvodné vyšetrenie do 4 týždňov sa podľa publikovaného protokolu nevzťahuje na systémovú JIA. Ide o zjednodušený skríningový protokol, ktorý zohľadňuje vek pri vzniku JIA a čas od stanovenia diagnózy, nie však všetky individuálne rizikové faktory.

Skríning očného postihnutia pri systémovej forme JIA a polyartikulárnej artritíde s pozitívnym RF 1x ročne.

Odborné zdroje

  • Petty RE et al. Textbook of Pediatric Rheumatology. 9. vydanie. Elsevier, 2026, s. 298–311.
  • Angeles-Han ST et al. 2019 American College of Rheumatology/Arthritis Foundation Guideline for the Screening, Monitoring, and Treatment of Juvenile Idiopathic Arthritis–Associated Uveitis.
  • Constantin T et al. Consensus-based recommendations for the management of uveitis associated with juvenile idiopathic arthritis: the SHARE initiative.
  • Foeldvari I, Bohn M, Petrushkin H, et al. A practical approach to uveitis screening in children with juvenile idiopathic arthritis. British Journal of Ophthalmology. 2025;109:372–376.