V súčasnosti sú na Slovensku dostupné mnohé preparáty určené na liečbu reumatických ochorení u detí. Po stanovení diagnózy detským reumatológom je často indikovaná medikamentózna liečba. Indikácia, frekvencia ako aj dávkovanie liečby sa riadi medzinárodnými odporúčaniami vychádzajúcimi z klinických štúdií resp. zo skúseností špecialistov (konsenzu) z oblasti detskej reumatológie. Liečba je zvyčajne dlhodobá a vyžaduje pravidelný laboratórny monitoring (krvný obraz, pečeňové a obličkové funkcie, moč), väčšinou minimálne každé 3 mesiace. Patologické zmeny laboratórnych parametrov sú vo väčšine prípadov prechodné počas užívania liečby, po ukončení terapie sa postupne vracajú do normy. V tabuľke č. 1 uvádzame schematické rozdelenie liečebných modalít v detskej reumatológii. Farmakologická liečba je základom, ovplyvňuje imunopatologické...
(stručne z histórie po súčasnosť) Detská reumatológia patrí medzi novšie subšpecializácie pediatrie. Všetky ochorenia, ktorými sa detská reumatológia zaoberá, patria medzi tzv. zriedkavé ochorenia. Začiatky starostlivosti a výskumu týchto ochorení sa v lietaratúre objavujú koncom 19. storočia. Spočiatku sa pozornosť venovala najmä akútnej reumatickej horúčke, ako najčastejšej diagnóze u detí. Okolo roku 1930 sa pri nej potvrdila súvislosť s predchádzajúcou streptokokovou angínou a o 10 rokov neskôr sa pacienti liečili penicilínom, čo účinne predchádzalo akútnej reumatickej horúčke. Predpokladalo sa, že reumatizmus u detí je podobný ako u dospelých. Avšak prvé zmienky o odlišnom klinickom priebehu opisujú 22 detí s chronickou artritídou liečených v Londýne (Hospital for Sick Children, Great...
Takayasuova arteritída je zriedkavé zápalové autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje cievy (vaskulitída). Zápalom sú postihnuté najväčšie cievy: aorta (srdcovnica) a cievy, ktoré z nej odstupujú a/alebo pľúcne cievy.
Pod hypermobilitou (hypermobilným syndrómom) rozumieme zvýšený rozsah pohyblivosti v kĺboch. Tento je fyziologicky vyšší u detí ako u dospelých, avšak asi u 1/3 zdravých detí, častejšie dievčat, je výraznejší ako u ich rovesníkov.
Predpokladá sa, že s rastovými bolesťami sa stretne 3 až 37% detí. Typicky sa vyskytujú u detí vo veku od 3 do 12 rokov, s maximom okolo 6. roku života. Pre rastové bolesti je typický epizodický priebeh, to znamená, že sa objavujú nepravidelne, niekoľkokrát týždenne či mesačne krátkodobo.
Lymská borelióza je infekčné ochorenie, ktorého pôvodcom sú baktérie označované ako borélie. Tak ako všetky iné zápaly kĺbov, aj lymská artritída sa prejavuje opuchom, bolestivosťou, obmedzením rozsahu pohyblivosti kĺbu a zateplením kože nad kĺbom.
Juvenilná idiopatická artritída (JIA) je zápalové ochorenie kĺbov, ktoré sa u detí prejaví najneskôr do ukončenia 16. roku života. Aby bolo možné JIA u dieťaťa potvrdiť, musia ťažkosti pretrvávať minimálne 6 týždňov a všetky iné príčiny artritídy musia byť vylúčené.
Ako artritída sa označuje zápal kĺbu. Artritída síce ovplyvňuje celý kĺb so všetkými jeho anatomickými súčasťami, ale štruktúra, ktorá je pri artritíde prvotne postihnutá je tzv. synoviálna membrána a podkladom artritídy je teda zápal synoviálnej membrány tzv. synovitída.
