Perthesova choroba (alebo aj Legg-Calvé-Perthesova choroba) je avaskulárna nekróza hlavy stehennej kosti. Avaskulárna nekróza znamená odumretie časti kosti kvôli jej zníženému prekrveniu – vzniká “kostný infarkt”. V prípade Perthesovej choroby je postihnutá hlava stehennej kosti, ktorá stráca svoju pevnosť a odolnosť, stáva sa mäkkou a deformovateľnou. Postupne v priebehu ochorenia môžu vznikať tvarové zmeny hlavičky aj jamky bedrového kĺbu. Každá deformita v oblasti bedra spôsobuje jeho rýchlejšie opotrebovanie. Cieľom liečby Perthesovej choroby je zabránenie vzniku deformácie. Existuje konzervatívna aj operačná liečbu. Operačná liečba je odporúčaná, ak sú prítomné rizikové známky na hlavičke stehennej kosti. Najzávažnejšou rizikovou známkou je oddialenie hlavičky od dna jamky.
Princípy
Filozofiou operačnej liečby Perthesovej choroby je tzv. containment princíp. Slovo “containment” v angličtine znamená uzavretie, alebo obmedzenie v určitom priestore. Pri operačnej liečbe sa snažíme aby zmäknutá hlava stehennej kosti postihnutá nekrózou bola čo najviac vo vnútri kĺbnej jamky. Kĺbna jamka tvorí počas kritického obdobia “formu” pre hlavu stehennej kosti. Tým zvyšuje pravdepodobnosť, že hlavička bude mať na konci ochorenia sférický (guľovitý) tvar. Containment operačne zlepšujeme pomocou osteotómie panvy, alebo zmenou orientácie hlavičky a krčku stehennej kosti. V niektorých prípadoch je potrebné urobiť kombináciu týchto zákrokov. Okrem toho môžu byť predĺžené aj niektoré svaly v oblasti bedra, čím sa zmenší tlak na hlavu stehennej kosti.
Predoperačná príprava
Väčšinou operáciu predchádza konzervatívna liečba rôznej dĺžky (pre viac informácií viď Konzervatívna liečba Perthesovej choroby). Aj v prípade, že lekár už pri prvej röntgenovej snímke navrhne operačnú liečbu, je vhodné aby dieťa pred operáciou rehabilitovalo. Rehabilitácia je v tomto prípade zameraná na strečing svalov v okolí bedrového kĺbu, hlavne svalov na vnútornej strane stehna. Stiahnuté svaly totiž obmedzujú pohyb bedra a zvyšujú tlak na hlavičku stehennej kosti, čím podporujú vznik deformity hlavičky.
Operačná liečba
Pri Perthesovej chorobe býva najčastejšie používaná Salterova osteotómia panvy. Pri nej je kĺbna jamka naklonená viac nad hlavičku stehennej kosti, zlepšuje teda krytie hlavičky. U starších detí od 8 rokov je používaná trojitá osteotómia panvy, pretože panva už nie je taká pružná. Po operácii je panva fixovaná pomocou niekoľkých drôtov, ktoré sa po roku vyberajú. Pooperačná poloha dolnej končatiny je zaistená sádrovou spikou na 6 týždňov.
V prípade, že ani osteotómia panvy nezaistí dostatočný „containment“, je potrebná reorientácia krčku a hlavičky stehennej kosti, tak aby smerovali viac do jamky. Pooperačná poloha reorientovanej hlavičky a krčku je udržiavaná v správnej pozícii kovovou dlahou, až kým sa kosť nezahojí. Dlaha sa po roku od operácie odstraňuje. Pooperačná poloha dolnej končatiny je zaistená sádrovou spikou na 6 týždňov.
Ak sa hlavička kvôli ochoreniu rozšíri a už sa “nezmestí” do jamky, potom je potrebná úprava veľkosti hlavičky. Odstraňuje sa buď okraj hlavičky, alebo jej centrálna časť, ktorá je najviac postihnutá nekrózou.
Nepomer hlavičky a jamky bedrového kĺbu, prípadne ich vzájomnú polohu môže lekár počas operácie overiť pomocou artrografického vyšetrenia. Pri ňom sa aplikuje kontrast do kĺbu a pomocou röntgenu je kĺb vyšetrený v rôznych polohách. Toto vyšetrenie často lekárovi uľahčí rozhodovanie o tom, aký typ operačného výkonu je pre pacienta najvhodnejší.
Pooperačná starostlivosť
Dieťa je po operácii väčšinou fixované v sádrovej spike. Je to typ fixácie, pri ktorom je sadra okolo brucha a pokračuje na celú operovanú dolnú končatinu. Dieťa môže v spike stáť a chodiť s pomocou nemeckých barlí. Spika sa dáva dolu 6 týždňov po operácii. Na základe röntgenovej snímky lekár určí ďalší postup. Vo väčšine prípadov sa končatina ešte odľahčuje chôdzou o barlách na 1-5 mesiacov. Je odporučená rehabilitácia, pri ktorej sa cvičia všetky pasívne aj aktívne pohyby vo všetkých kĺboch dolnej končatiny. Využívajú sa aj metódy fyzikálnej liečby ako je napríklad magneto-terapia, vodoliečba a pod. Vhodná je aj kúpeľná liečba. Je dobré, aby dieťa absolvovalo kúpeľnú liečbu čo najskôr od zloženia sádrovej fixácie.
Následne je dieťa sledované v približne trojmesačných intervaloch na ortopedickej ambulancii. Počas vyšetrenia sa okrem kontroly pohyblivosti bedra a dĺžky dolných končatín robí aj röntgen. Podľa neho sa určuje miera zaťažovania končatiny, prípadne zmeny v rehabilitačnom režime.
Komplikácie operačnej liečby
Každá operácia v sebe nesie riziko komplikácií. O možných komplikáciách sa informujte u svojho lekára. Pri/po tomto zákroku môže dôjsť k:
- stratám krvi
- predĺženému hojeniu
- pokračujúcej deformite hlavičky stehennej kosti aj napriek liečbe
- avaskulárnej nekróze hlavičky stehennej kosti
Súvisiace články
Pethesova choroba – článok so základnými informáciami o ochorení.
Artrografia bedrového kĺbu – informácie o artrografickom vyšetrení