Makrofágy sú bunky imunitného systému. Zohrávajú úlohu pri zápalových ochoreniach, ich funkcia je obrana organizmu pred infekčnými pôvodcami a pohlcovanie odumretých buniek (tzv. fagocytóza). V zriedkavých prípadoch pri nadmernej aktivácii vzniká „syndróm aktivovaných makrofágov“, ktorý vedie k hyperinflamácií (nadmernému zápalu) s mnohopočetnými klinickými príznakmi.

Osteomyelitída znamená zápal kosti. Môže byť infekčného (spravidla bakteriálneho) pôvodu, alebo neinfekčná, teda nebakteriálna. V druhom prípade patrí k autoinflamačným ochoreniam, teda je pri nej aktivovaná a nedostatočne kontrolovaná tzv. prirodzená imunita. Pokiaľ postihuje viac kostí v rôznych lokalitách kostry, označuje sa ako chronická rekurentná multifokálna osteomyelitída.

Imunosupresívny liek, tlmí zápalové procesy v kĺboch. Používa sa ako liečba prvej línie pri juvenilnej idiopatickej atritíde.

Chorobu modifikujúce lieky (DMARDs) pôsobia imunosupresívne. Rozdeľujeme ich na preparáty syntetické a biologické, najnovšie aj cielenú syntetickú liečbu malými molekulami a biosimilárne lieky. Každý z nich má unikátny mechanizmus účinku, ktorým moduluje odpoveď imunitného systému.

Systémovú liečbu rozdeľujeme na nasledovné skupiny liekov: nesteroidové antiflogistiká (NSAIDs) – pôsobia proti bolesti, horúčke a zápalu, ale neovplyvňujú priebeh ochorenia kortikosteroidy – imunosupresívny, protizápalový účinok chorobu modifikujúce lieky (DMARDs) – rozdelujeme na syntetické a biologické preparáty, cielenú liečbu malými syntetickými molekulami a biosimilárne lieky, majú rôzny nechanizmus účinku bisfosfonáty – vplyv na kostný metabolizmus, znižujú odbúravanie kosti a zvyšujú kostnú remodeláciu IVIG – intravenózne imunoglobulíny majú protizápalový účinok, modulujú odpoveď a funkciu imunitných buniek, neutralizujú patologické autoprotilátky, náhrada pri nedostatku vlastných imunoglobulínov Iné preparáty ako profylaktické podávanie antibiotík, suplmenty minerálov a vitamínov, liečba ovplyvňujúca zrážanlivosť krvi sú indikované individuálne podľa potrieb pacienta.

V súčasnosti sú na Slovensku dostupné mnohé preparáty určené na liečbu reumatických ochorení u detí. Po stanovení diagnózy detským reumatológom je často indikovaná medikamentózna liečba. Indikácia, frekvencia ako aj dávkovanie liečby sa riadi medzinárodnými odporúčaniami vychádzajúcimi z klinických štúdií resp. zo skúseností špecialistov (konsenzu) z oblasti detskej reumatológie. Liečba je zvyčajne dlhodobá a vyžaduje pravidelný laboratórny monitoring (krvný obraz, pečeňové a obličkové funkcie, moč), väčšinou minimálne každé 3 mesiace. Patologické zmeny laboratórnych parametrov sú vo väčšine prípadov prechodné počas užívania liečby, po ukončení terapie sa postupne vracajú do normy. V tabuľke č. 1 uvádzame schematické rozdelenie liečebných modalít v detskej reumatológii. Farmakologická liečba je základom, ovplyvňuje imunopatologické...